Húsenička

Báseň vznikla do súťaže Housenková poezie. Jej použitie nechávam na rozhodnutí šéfredaktorky. :)

Zelená nitka piadi sa predo mnou

telíčkom svojim dĺžku listu meria
kým prejde celý list, aj týždeň prebehnea ja tu sedím a dívam sa na ňu.

Zelená piadivka chodí mi po stole
hlavička, zadoček, oblúčik tela
dieťatko hľadí na tú malú potvorku
v údive otvára ústa.


Chlpatá mátoha so žltou machuľkou

s chuťou sa zahryzla do divej mäty

nadšene hľadím jak z púpavy ubúda

v tom brušku malinkom všetko rýchlo mizne.

Kŕmi sa poctivo, nič iné nevníma

sústredí celý svoj um na jeden list
kiež by som vedela tak poctivo tráviť
svoj čas a prácu, čo čaká ma zas.

V tej kráse divokej ohyzdnej i milej

prekrásne stvorenie háveďou zvané
budúci motýlik pasie sa v záhrade
jabĺčko prevŕta, má naň chuť stále.


Zajtra tá potvorka do listu skrúti sa
pred okom zvedavým zatvorí dvierka
ušije babôčka kabátik vlnený

pre svoju premenu veľkú.

Pozajtra vyletí z domčeka krásny kvet

z larvičky pahltnej veselý motýľ

vedľa sa posadí, krídla si narovná

hrdo sa v povetrie vznesie.

Tak dal im do vienka, stvoreniam podivným

krásu i ošklivosť, údiv i odpor

prácu i veselosť, larvu i motýľa

a ja sa pred nimi, Pane môj, kloním.

(ilustrace od autorky básně) 

Letitia te Tiba