Počas jarných prázdnin som zobrala nášho kolejního krysáčka so sebou na výlet do muklovskej dediny. Bol veľmi rád, že spozná zase niečo nové, a tak sa rýchlo uvelebil v mojom batohu, aby sme ho náhodou nezabudli.
Najskôr si obzeral svet z ruksaku. Stále viac vystrkoval svoj zvedavý noštek, až nakoniec vyliezol z batohu celkom a pozoroval svet radšej z náručia môjho synka.
Ale keď sme došli ku kukuričnému poľu, to už našu ochranu nepotreboval. Všetko presnoril, či mu domáce myšky nenechali aspoň jeden šúľok kukurice.
Našiel iba tento prázdny - objedený.
Cestou lesom musel Fúzik skontrolovať "tie malé biele ihličky na zelených borovicových zelených" - inoväť. Chcel aj ochutnať mladé borovicové výhonky, ale obhrýzať stromčeky sme mu nedovolili. Radšej sme mu dali slnečnicové zrnko, čo som vyštrachala niekde vo vrecku.
Stretli sme aj "svätého za dedinou".
A už si ďalej vykračuje cestou, necestou... kým nezačul podozrivé "mňau..." Nebezpečný predátor, alebo iba nejaký animág? Istota je istota, Fúzik radšej rýchlo skočil do najbližšieho vrecka.
Letitia te Tiba
Žádné komentáře:
Okomentovat