Exkluzívny rozhovor s obyčajne neobyčajnou posteľou

Pozná to asi každý z nás. Z času na čas ochorieme a musíme navštíviť tu pochmúrnu a smutnú ošetrovňu, kde nám robia zvyčajne spoločnosť len steny a postele. Bolo tomu tak doteraz. Ale nastala zmena. Na ošetrovni sa nachádza obyčajne neobyčajná posteľ, ktorá spríjemňuje chvíle všetkým chorým študentom :] Jej prítomnosť robí pobyt na ošetrovni krásnym a magickým. Môžeme byť radi, že práve na našej škole je takáto posteľ :]
Zašla som ako mnohokrát pred tým na ošetrovňu s tým rozdielom, že teraz som nešla navštíviť chorých , ale tú, ktorá chorých utešuje – posteľ. Našla som ju v pokojnom rozhovore s chorým študentom. Požiadala som ju o menší rozhovor a nadšene súhlasila.

Lucy – ahoj postýlko, rada ťa spoznávam. Ako ťa mám volať, máš aj iné mená? - milo sa usmeje -
Postel > - prekvapene - Jaké meno? Jsem Postel, nikdo mi nikdy jinak neřek. Nebo třeba Postýlko a tak. Vidíte, takhle!
Lucy – S kade vlastne pochádzaš postýlko? Máš aj vrstovníkov ?
Postel > - prekvapene - Jaké vrstevníky? Aha jakože jiné postele? Tady tyto všechny jsou z dílny pana Stružlinky. A taky ty co máte v kolejích. Aspoň myslím.
Lucy - zahadne sa usmeje - Pán Stružlinka? Kto je to? Skús mi ho opísať ak môžeš :]
Postel > - zasnene - Dělá ze dřeva. Postele a tak. Pan Stružlinka, co mě vyrobil.
Lucy - Ahá, dá sa tak povedať, že je to tvoj otec :] To on ti dal dar reči? Ako to vlastne je s tvojou schopnosťou? :]
Postel > - spomína - To ten lektvar. Když mne ním polili, narostly mi zuvy a od té doby mluvím.
Lucy – Lektvar? - prekvapene - Skús mi, milá postýlko, prezradiť niečo viac, načo si spomínaš ešte? Bola to nehoda alebo náhoda? :]
Postel > Byla to nějaká studentka. V modrém hábitu. Jo! Aspoň myslím, že náhoda. Tedy spíš nehoda!
Lucy – - zamyslene - A čo sa stalo potom, keď ťa obliali elixírom? Nechcela si nikdy predtým rozprávať? Veď len nečine stáť a mlčať bolo hrozné, nie? (teda pre mňa mlčať je dačo hrozné :D) Postel > Narostly mi zuby. A pusa asi... Já nevim! Pořád jsem to já i před tím. Ale před tím jsem nemluvila. - rozrušene - Ani mi nenapadlo mluvit, postele nemluví!
Lucy – A si rada, že môžeš rozprávať? :] (Ja by som neprežila bez rozprávania :])
Postel > No, já nevim. Teď už asi jo, už bych to nechtěla vrátit. Ale tehdy to bylo strašné! - zase rozrušene - Normální postele nemluví!
Lucy – Prečo to bolo najprv také zle? - prekvapene -
Postel > Nemohle jsem pořádně mluvit! Teda... právěže jsem začala mluvit, ale špatně se mi vyslovovalo. Přes ty zuvy.
Lucy – aha - víťazoslávne - takže si dostala pazubnici. Kto ťa z nej vyliečil? :]
Postel > Pan profesor Kris. Je moc hodný. Nakonec přišel z mrazáku či odkud a vyléčil mne.
Lucy – Tvoj životný príbeh je naozaj zaujímavý. Zažila si toho na obyčajne neobyčajnú posteľ dosť :] Teraz si pohovorme trochu o tvojich záľubách. Rada sa rozprávaš s chorými? :]
Postel > Ale jo. Pokud chtějí. Někeří nemocní pořád jen spí. Tak s těma si moc nepovídám.
Lucy – Určite sú radi, že sa majú s kým porozprávať :] Určite si však zažila aj takých študentov čo spamujú. Aký máš nato názor? :]
Postel > Ne, je lepší když si povídají. – nema rada spamovanie - rozhorčene -
Lucy – Čo robíš rada? Máš nejakého koníčka? :] ( To som zvedavá, čo také postele robia :])
Postel > Ráda sleduju kresbu dřeva na podlahe. Umím se tím zabavit hodiny a hodiny.

Lucy - To je zaujímavý koníček :] Veľa študentov rado skáče po posteliach. Máš to rada? Asi nie, že? (Komu by sa páčilo, že po ňom skáču, mne teda nie :])
Postel > Nemám ráda, když skáčou po postelích. Pak se kazí. To není dobré a já skákat neumím. Jen stát. Ale když je veselo, to mám taky ráda, to jo!
Lucy – Aké veci máš ešte rada? Vankúšiky napríklad? :]
Postel > Jo, jo, jo... polštářky! Hezké barevné polštářky! Mám ráda vůni čistého prádla.
Lucy– Áno to je pochopiteľné, nikomu sa asi nepáči, keď má na sebe špinavé prádlo, že? :]
Postel > To nemám ráda. Propocené prádlo nebo drobky nesnáším.
Lucy – Na záver by si chcela niečo odkázať študentom? :]
Postel > Občas dobře padne trocha přeleštiť... nebo aspoň přetřít vlhkým hadříkem... - zamyslene -
Lucy – Milá postýlko, ďakujem ti za príjemný rozhovor a dúfam, že budeš spríjemňovať chvíle študentom tak dlho, ako sa bude dať :] Maj sa tu pekne. Prídem ťa ešte navštíviť :]
Postel > Ahoj! A pozdravuj postele v tvojí koleji!