Čo to je? Sloní zadok? Willowej zadok? Ne, je to sloní zadok.. ale čo robí preboha v nadpise článku?! To sa tam nehodí! Ale čoby, keby len v nadpise, ale hlavne na transparentoch sa objavil. Kde? No predsa na zápase Mrzimoru proti Zmijozelu. Sloní zadok? Fakt, tak to musela byť divočina.
Bolo asi pár minút pred deviatou, keď som rozospatá dorazila do Veľkej siene. Rýchlo som spočítala počet žltých a zelených a keďže to nebolo viac než 10, počty mi išli v skutku rýchlo :D Vo vzdialenom kúte stáli tri odvážne zmijozelské hráčky. Prekvapivo, či asi nie, boli zelené aj v tvári. No pri tom počte som sa ani nečudovala. Musím im ale vzdať poklonu, že aj napriek tomu prišli a nebojácne sa nám chceli postaviť.
Na žltej strane bolo už od začiatku veselo. Kapitánka Willowá trochu chaoticky rozdávala výstroj a ja som vyfasovala až po dvakrát niektorých veci z výbavy. No nevadí, keby sa jedny zodrali... mám ešte druhé. Plní optimizmu a dobrej nálady sme dobehli na ihrisko, pripravení začať hrať.
Ehja, ale tu začala pre mňa línia nešťastia, takže milí čitatelia, tu začína okienko sťažnosti Lucy. Po prvé, ma nechcelo pustiť hrať na ihrisko! Že vraj mám čakať 5 minút! A to som nehrala celú sezónnu. Ne 5, ne 6, ale až 7 minút som čakala, než som mohla vysadnúť na post. To som už bola rozhnevaná. Odvážna trojica zmijozelských dievčat nastúpila na posty odrážačov a brankára a vďaka tejto milej chybe, nám chýbal jeden odrážač, ja. Tak moji milí spoluhráči popadali ako hrušky v prvých minútach hry.
Našťastie som po siedmich minútach naskočila a vyzeralo to tak, že už nič dramatické sa nestane. Tak a tu nastane druhý bod mojich sťažnosti. Asi sekundu, alebo viac som si užívala vietor vo vlasoch, keď tu zrazu vidím, že som vraj požiadala o opustenie postu. Čože? to mal byť akože vtip :D Tak veľmi som sa nesmiala, ani neviem ako som to stisla, fakt super umiestnenie tlačítka poviem :D Po mne sa to podarilo aj chuderke Adriane a tak sme boli bez odrážačov.
No, ale po tejto sérií nešťastí naša hra nabrala víťaznú cestu za druhým miestom. Obdivovala som vytrvalosť a snahu troch zmijozelských hráčok (Barb, Tydy, Jean) . Som rada, že aj napriek tomu, že boli tri, aspoň prvé dve hodiny zápasu zotrvali v hre. Jo a na ich mieste by som po návrate z ihriska kusla do nohy lenivých spolužiakov :D
Tak sa náš zápas zmenil na tréning. Bolo veselo, hlučne, proste party, ako sa patrí .
Kapitánka Willowá vyhlásila poobede, že ten kto príde a opýta sa: "Vy ešte hrajete?" bude o hlavu kratší. To, že by niekomu hlava chýbala zatiaľ nebolo nahlásené.
Asi takýto dialóg viedli vedľa mojej hlavy čertík Lucy a anjelik Lucy. No a mali pravdu, zápas sa niesol v oddychovom až zábavnom duchu. Ale začnime pekne na začiatku.
Bolo asi pár minút pred deviatou, keď som rozospatá dorazila do Veľkej siene. Rýchlo som spočítala počet žltých a zelených a keďže to nebolo viac než 10, počty mi išli v skutku rýchlo :D Vo vzdialenom kúte stáli tri odvážne zmijozelské hráčky. Prekvapivo, či asi nie, boli zelené aj v tvári. No pri tom počte som sa ani nečudovala. Musím im ale vzdať poklonu, že aj napriek tomu prišli a nebojácne sa nám chceli postaviť.
Na žltej strane bolo už od začiatku veselo. Kapitánka Willowá trochu chaoticky rozdávala výstroj a ja som vyfasovala až po dvakrát niektorých veci z výbavy. No nevadí, keby sa jedny zodrali... mám ešte druhé. Plní optimizmu a dobrej nálady sme dobehli na ihrisko, pripravení začať hrať.
Ehja, ale tu začala pre mňa línia nešťastia, takže milí čitatelia, tu začína okienko sťažnosti Lucy. Po prvé, ma nechcelo pustiť hrať na ihrisko! Že vraj mám čakať 5 minút! A to som nehrala celú sezónnu. Ne 5, ne 6, ale až 7 minút som čakala, než som mohla vysadnúť na post. To som už bola rozhnevaná. Odvážna trojica zmijozelských dievčat nastúpila na posty odrážačov a brankára a vďaka tejto milej chybe, nám chýbal jeden odrážač, ja. Tak moji milí spoluhráči popadali ako hrušky v prvých minútach hry.
Našťastie som po siedmich minútach naskočila a vyzeralo to tak, že už nič dramatické sa nestane. Tak a tu nastane druhý bod mojich sťažnosti. Asi sekundu, alebo viac som si užívala vietor vo vlasoch, keď tu zrazu vidím, že som vraj požiadala o opustenie postu. Čože? to mal byť akože vtip :D Tak veľmi som sa nesmiala, ani neviem ako som to stisla, fakt super umiestnenie tlačítka poviem :D Po mne sa to podarilo aj chuderke Adriane a tak sme boli bez odrážačov.
No, ale po tejto sérií nešťastí naša hra nabrala víťaznú cestu za druhým miestom. Obdivovala som vytrvalosť a snahu troch zmijozelských hráčok (Barb, Tydy, Jean) . Som rada, že aj napriek tomu, že boli tri, aspoň prvé dve hodiny zápasu zotrvali v hre. Jo a na ich mieste by som po návrate z ihriska kusla do nohy lenivých spolužiakov :D
Tak sa náš zápas zmenil na tréning. Bolo veselo, hlučne, proste party, ako sa patrí .
Premlelo sa tam veľa tém, z ktorých si pamätám už pomenej.
Teo sa sťažoval na to, že sme hluční a žiadal o minútu ticha. Našťastie mu nebolo vyhovené. Na tribúnach sa objavili rôzne vtipné transparenty, sloní zadok nemohol chýbať (_I_) .
Kapitánka Willowá vyhlásila poobede, že ten kto príde a opýta sa: "Vy ešte hrajete?" bude o hlavu kratší. To, že by niekomu hlava chýbala zatiaľ nebolo nahlásené.
V takomto odľahčenom tone sa niesol celý zápas, ktorý skončil víťazstvom Mrzimoru, po tom čo sa Ellka (alebo James prezlečený za Ellku?) prestala ulievať a konečne sa rozhodla vážne zlatonku chytiť.
Lucy Koralka
6 komentářů:
já se dožadovala zkrácení hlavy, ještě jsem schválně říkala "Vy ještě hrajete?", ale bohužel mi nebylo vůbec vyhověno, za to má u mě slečna malé bezvýznamné mínus :-P :-D
S.E.S.
nechci předstírat, že jsem sledovala celou aféru, četla komentáře a podobně, ale čím se ten zápas teda lišil od zápasu s havraspárem?
to je táák vtipný článek ;D
Linn
To je jasné v čem se lišil. Minule jsem chyběla a teď jsem tam byla :D
Na chudáka Henrika zapomněla :D
Lucy, ja som nič také nevyhlásila, to Vicky! =P
a nenavážaj sa do môjho zadku a rozdávania výstroje (v tom mám vždy chaos ale nemusí to vedieť verejnosť! =D)
Okomentovat